Sobotu 28.6.2025 sa konal výročný ročník obľúbeného terénneho triatlonu Valachy man. Počasie si závodníci nemohli priať lepšie. Celý triatlon sa nesie v peknej rodinnej atmosfére a organizácia celého závodného dňa je naozaj na úrovni. Začalo sa detskými závodmi, kde najmenší závodili nesúťažne v behu na 100 a 200 metrov (deti do 4 a do 6 rokov) a boli odmenení perníkovou medailou v cieli. Staršie deti si vyskúšali celý triatlon. Deti do 8 a do 10 rokov absolvovali trať 60 m plavanie, 1,5 km na kole a 600 metrov behu. V tejto kategórii reprezentovala klub KVS Olomouc Elenka Holubová, ktorá sa triatlonu zúčastnila prvýkrát a zvládla ho perfektne. Pochvalu a obdiv si zaslúžia určite všetky deti, ktoré sa na štart postavili a triatlon úspešné zvládli, pretože poradiť si hneď s troma disciplínami a prechodmi v depe naozaj nie je jednoduché. Deti boli jak v plaveckej časti tak aj na kole a pri behu pod dozorom organizátorov, takže rodičia nemusia mať obavy o ich bezpečnosť a keď radi športujú môžu ich podporiť v účasti na tomto závode, ktorý je určite jedinečným zážitkom.
Dospelí si mohli vybrať z 2 trati, krátke (vhodné aj pre začiatočníkov) a dlhé, kde víťazi dlhej trate získali tiež nomináciu na ME v terénnom triatlonu v Prachaticích. Krátku trať som si zvolila ako svoj prvý triatlon, kde som reprezentovala klub KVS. Závod odštartovali portáši slávnostnou salvou. Štartovalo sa intervalovo, čo bolo super hlavne pre plavanie, takže som nedostala žiadny kopanec a túto časť som absolvovala bez väčších problémov. Po dokončení plavania nasledoval výbeh k depu (61 m prevýšenie), čo bola dobrá príprava na kolo. Prechod v depu bol celkom v pohode aj keď tam nebolo toľko priestoru a chce to naozaj minimalizovať nejaké prezliekanie. Moju kondičku najviac preverilo kolo, ktoré začalo najprv mierne terenným výstupom, pokračovalo časťou po silnici, ktorá bola pre závod uzatvorená, a záver prvého kopca končil stúpaním po lesnej ceste. Po tejto časti som si trochu vydýchla pri nasadzovaní reťaze a pripravila sa na náročný (aspoň pre mňa) terénny zjazd. V tejto časti som sa dozvedela, či bude moje štartovné číslo 13 šťastné alebo nie a to v momente, keď som dostala defekt zadného kola. S touto možnosťou som počítala (aj keď dúfala, že nenastane), dušu som vymenila a zdravila u toho ostatných závodnikov, ktorí boli ešte predtým za mnou. Po nasadení kola mi stále brzdila zadná brzda a tak som opatrne dokončila zjazd a za pomoci organizátora (naozaj ďakujem) brzdu opravila. Zvyšok cyklistickej časti som si už užila a dojela šťastne do depa a ešte šťastnejšia z kola zosadla. V depe už som stretla závodnikov dlhej trati, ktorí sa chystali na kola. Bežecká časť už nebola dlhá s krátkou „horolezeckou“ vložkou, kde sa mi páčil hlavne posledný úsek, ktorý sa bežal úzkou cestičkou medzi stromami. Tam som ocenila, že sa už nemusím preplietať medzi závodnikmi a s veľkou radosťou prebehla cieľovou rovinkou. Získala som čestné posledné miesto v kategórii, ale závod som si užila a určite môžem odporučiť všetkým, ktorý o triatlone uvažujú. A určite sa vyplatí byť pripravený 😊
